5 spôsobov sebapoznávania

Ako spoznať samých seba? Návod nám dáva dnešné evanjelium. Ježiš hneď potom ako bol pokrstený a ako sa rozhodol verejne účinkovať, odchádza do samoty, na púšť. Načo? Aby sa tam podrobil testovaniu. Evanjelista doslovne hovorí: Satan/diabol ho pokúšal. Čo je presne to – testoval ho. Na takúto púšť by sme mali z času na čas odchádzať aj my. Každý z nás potrebuje miesto, kde by mohol v tichu a samote uvažovať sám nad sebou a nad tým, čo robíme. Takto sa lepšie spoznávať. Ako to robiť? Duchovná literatúra nám ponúka 5 spôsobov, v ktorých je možné spoznávať samých seba. 

  1. Pozorovanie seba samého. To sa môže diať buď tým, že ja sám budem uvažovať nad svojím správaním alebo že poprosím iných, aby mi dali spätnú väzbu ohľadom toho ako sa správam, je veľmi dôležitý moment. Lebo faktom je, že nie vždy dokážeme ustrážiť svoje správanie. A to je dobre. To, kto naozaj som, vidím nie na správaní, ktoré mám pod kontrolou, ale na reakciách, ktoré sú spontánne a nepredvídané. Práve tieto spontánne, nepredvídané a neustrážené reakcie mi veľa hovoria o mne samom. O tom, kde potrebujem ešte trocha popracovať. 
  2. Dôvera v intuíciu. Intuícia je ďalším prostriedkom na seba poznanie. Máme veľa tendencií, ktoré sa ešte neprejavili. No akosi, kdesi tušíme, že by sme mohli byť na ne zraniteľní, keby sme si na ne nedali pozor. Je jasné, že intuícia má svoje hranice. Nemôžeme žiť v nejakej neustálej paranoji. Veci treba aj skúšať a učiť sa na chybách. No nemali by sme ani hazardovať. Intuícia môže byť pre mnohých z nás v obraznom slova zmysle akýmsi vliatym poznaním, ktorým nás Boh vedie k tomu, aby sme sa nepreceňovali. Nešli do vecí, na ktoré nemáme. 
  3. Skúmanie svojich motívov. Je kľúčom, pri tzv. duchovnom rozpoznávaní. Mnohé šľachetné formy nášho správania alebo dokonca hrdinské rozhodnutia, môžu mať nesprávne motívy. A keď ich nespoznáme, môžu nás i iných priviesť ku katastrofe. Pravdou je, že málokto sa úmyselne rozhodne pre niečo z nesprávnych motívov. No každý z nás má tendenciu žiť v sebaklame. A tento sebaklam treba odhaliť. Výsledok našej práce, ktorú vykonávame z nesprávnych motívov, nikdy nemôže byť dobrý. 
  4. Snaha o rast v poznaní. Tu ide o študovanie o rozhľadenosť, o vedomosti, o múdrosť o hľadaní kľúča k veciam. Človek by mal celý život rásť v poznaní. Preto sa nám odporúča čítanie, štúdium, meditácia, rozhovory. Najväčším prostriedkom k poznaniu, je však láska. Preto tí, čo milujú, nehrešia. Okrem Ježiša, ktorého poznanie v láske bolo dokonalé, má takéto poznanie ešte jeho matka Mária. Ostatní z nás, potrebujeme v takomto poznávaní neustále rásť. 
  5. Uvedomovanie si svojej ohraničenosti. Ide o prežívanie svojich darov a svojich schopností. Ale aj svojich limitov a svojej ohraničenosti. Človek si musí dôverovať a púšťať sa do rozvoja toho najlepšieho, čo v sebe nosí. No na druhej strane sa musí vedieť zmierovať aj s tým, že má svoje hranice. Že zlyháva a že nie všetko, čo aj chce, sa mu aj podarí. Často padá a niekedy dokonca veľmi. V konečnom dôsledku ho toto poznanie privedie k pocitu závislosti na Bohu. A k priľnutiu k Bohu a k jeho pomoci. 

Toto sú aspoň niektoré prostriedky k sebapoznaniu. Nech nám je svetlom i výzvou myšlienka, že bez sebapoznania nie je možná duchovná púť. Nech teda duchovná púť, ktorú sme týmto pôstom začali, prinesie hojné plody. 

WP Radio
WP Radio
OFFLINE LIVE