Deti, rodičia a Halloween

Blíži sa začiatok novembra a zatiaľ čo sa v cirkvi pripravujeme na slávnosť Všetkých svätých a Spomienku na všetkých verných zosnulých, za oknami a na uliciach našich dedín a miest sa objavujú oranžové vydlabané dyne, často v podobe smrtky. 

Nič proti dyniam, napokon je z nich výborná polievka a tak isto ich na jeseň prinášame s ostatnými plodmi zeme do kostola pri poďakovaní za úrodu. Len súvislosť s tou zvláštnou propagáciou mentality strachu a šírením kultu smrti je pre nás zarážajúca. Problém teda môže nastať v situácii, keď sa vďaka módnosti spojí tento sviatok s nejakými magickými rituálmi a zasväteniami.

V školách i v obciach sa chystajú v súvislosti s Halloweenom rôzne atrakcie, predovšetkým pre deti. S tým nás samozrejme napadajú otázky, ako deťom v školskom veku vysvetliť rozdiel medzi Slávnosťou Všetkých svätých, Pamiatkou zosnulých a Halloweenom, a ako k takým akciám vlastne my, kresťania, máme zaujať postoj, keď s nimi vnútorne nesúhlasíme a pritom získavajú medzi deťmi stále väčšiu obľubu.

Vysvetliť deťom rozdiel medzi kresťanskými sviatkami a pohanským Halloweenom nie je snáď také ťažké, ak o oboch niečo vieme. Slávenie Všetkých svätých a modlitby za zosnulých úzko súvisia s našou vierou a skúsenosťou viery. Za viditeľným svetom okolo nás sa skrýva svet neviditeľný, ktorý s nami úzko súvisí. V modlitbe a láske sme spojení so svojím Bohom, s anjelmi, ktorých nám Pán dal, aby nás viedli a chránili, a tiež s tými, ktorí nás predišli do večnosti: svätí sa za nás prihovárajú a pomáhajú nám z neba; naši zosnulí zase potrebujú našu modlitbu. Sú tu však aj padlí anjeli, démoni, ktorí nás pokúšajú a snažia sa nás všemožným spôsobom odviesť od Boha, od každodenného života s Ježišom a od otvorenosti Duchu Svätému.

Podstatou Halloweenu je prax špiritizmu, ktorý je s kresťanstvom absolútne nezlučiteľný. Je to anglosaský pohanský sviatok, ktorý má korene v prastarej tradícii dávnych Keltov. Satanisti túto noc z 31.10. na 1.11. slávia ako narodeniny vládcu temnôt a snažia sa ostatných vtiahnuť do svojich magických rituálov skrze kult smrti a vyvolávanie duchov zomrelých. Vo väčšine prípadov v našom prostredí však ide len o módnu záležitosť pochádzajúcu z pohanských tradícií z cudziny.

To, čo je najviac znepokojujúce, je však stále silnejúca propaganda mágie, čarodejníctva a okultizmu zameraná na deti a mládež, ako by šlo o niečo normálne. K tomu má poslúžiť aj slávenie Halloweenu. Deti sú postupne uvádzané do magickej mentality, v ktorej za pomoci rôznych kúzel, zariekavaní a zasväcovania môžu meniť skutočnosť, zatiaľ čo v kresťanstve prijímame všetko ako nezaslúžený dar od Boha, ktorý je nám dávaný z jeho lásky, ak o ňu stojíme.
Čo konkrétne robiť, keď sa v našich škôlkach a školách zo slávenia Halloweenu stala náplň spoločne prežívanej zábavy alebo dokonca vyučovania? Neviem, ako veľmi je možné, asi ako kde, aby sa rodičia vymedzili a v škole svoje deti z takých aktivít ospravedlnili. Iste je ale nutné, aby sami boli presvedčení o tom, čo je správne a čo nie, a aby o tom hovorili so svojimi deťmi. Tak isto je dôležité zistiť, či ide o neškodný karneval s maskami a dyňami, alebo o niečo hlbšie s negatívnym duchovným dopadom na deti. Iste je ale dobre potom jasne všetky s tým spoločné aktivity odkázať do role rozprávok a zábavy, ktorá podľa nás síce nie je najvhodnejší, ale dá sa tolerovať. Sami ale musíme rozlíšiť, či takým veciam chceme venovať svoj čas a také peniaze.