Cirkev a antivaxeri

Vakcíny a bioetika

Očkovanie je oveľa viac pro-life ako jeho odmietnutie

Rozhovor s morálnym teológom Jánom Viglašom o vakcínach proti koronavírusu a morálke v pozadí vývoja očkovacích látok.

Očkovanie je oveľa viac pro-life ako jeho odmietnutie

Konferencia biskupov Slovenska vydala stanovisko, v ktorom pripúšťa, že v prípade vakcín proti koronavírusu existuje spojenie s umelým potratmi, je však vzdialené, a tak z morálneho hľadiska ich využitie pri očkovaní nimi nie je problematické. Prečo je však odmietnutie očkovania eticky problematickou vakcínou pre Cirkev väčším problémom ako jej použitie? 

V rozhovore vysvetľuje kňaz Ján Viglaš, bývalý rektor Kňazského seminára Banskobystrickej diecézy, ktorý licenciát z morálnej teológie získal na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme. Okrem iného približuje, kde siahajú korene morálneho problému spojeného s vakcináciou, prečo podľa neho očkovanie v súčasnosti polarizuje spoločnosť, i to, s akými reakciami antivaxerov sa stretáva.

Vo Veľkej Británii včera zaočkovali vakcínou proti ochoreniu Covid-19 prvých ľudí. Ako hodnotíte túto udalosť?

Je to veľmi pozitívna správa, pretože ľudstvo minimálne od čias španielskej chrípky nezažilo epidémiu svetových rozmerov a výraz pandémia sa v súvislosti s infekčnými ochoreniami nepoužíval celé desaťročia. A hoci lokálne epidémie, ako napríklad ebola v Afrike alebo SARS  a MERS v Ázii, tu boli, pokiaľ neohrozovali Európu či Spojené štáty, ich reálnu hrozbu si väčšina obyvateľstva ani neuvedomovala. Príchod vakcíny preto veľmi vítam.

Vyvedie nás práve očkovanie z pandémie?

Dáva silný dôvod na nádej, hoci to nebude hneď. Prínos očkovania je totiž nespochybniteľný. Veď vďaka nemu dnes nepoznáme strašné čierne kiahne alebo tuberkulózu. Alebo detskú obrnu, proti ktorej sa napríklad v Československu začalo plošne očkovať ako v prvej krajine na svete a už v roku 1960 nebol hlásený žiadny prípad na národnej úrovni. Aj ďalšie ochorenia, ako napríklad osýpky, záškrt, tetanus, čierny kašeľ, sa zdali už minulosťou, kým sa nezačalo očkovanie spochybňovať. Mnohé ochorenia sme tak očkovaním eliminovali.

Vakcíny boli v minulosti vnímané ako obrovský pokrok či zázrak medicíny. Vďaka nim dokážeme bojovať proti chorobám, na ktoré dodnes nemáme lieky. Pritom ide často o závažné ochorenia s ťažkým priebehom a nie malou smrtnosťou alebo doživotnými následkami. Osýpky sú napríklad takmer stopercentne nákazlivé. Bez vakcín by množstvo detí i dospelých zbytočne umieralo či skončilo s ťažkými následkami.

Z medicínskeho i spoločenského hľadiska je očkovanie proti koronavírusu významným míľnikom. Hoci sme už len krok od schválenia vakcíny aj v Európe, podľa posledného prieskumu sa veľká časť Slovenska zaočkovať nedá. Plánuje Katolícka cirkev aktívne podporiť kampaň na očkovanie? 

Včerajšie stanovisko KBS bolo jasným vstupom. Pápež František sa od augusta do septembra v deviatich katechézach venoval princípom sociálnej náuky Cirkvi v súvislosti s pandémiou a viackrát apeloval, že po príchode vakcíny treba pamätať na najdôležitejší etický rozmer vakcinácie – teda aby sa dostala spravodlivo ku všetkým, aj k chudobným. Už dnes sa totiž ukazuje, že bohaté krajiny si zaistili nadbytok vakcín na úkor chudobnejších štátov.

K dnešnému dňu máme už celosvetovo 1,5 milióna obetí ochorenia Covid-19 a na Slovensku už viac ako tisíc úmrtí. Pritom máme pred sebou ešte niekoľko ťažkých mesiacov. A kým sa situácia nezlepší, budú obete pribúdať. Zastaviť to môže len prísna karanténa alebo vakcína. Cirkev oficiálne podporuje vakcináciu proti infekčným chorobám – konkrétne cez Pápežskú akadémiu pre život alebo cez Pápežskú radu pre pastoráciu v zdravotníctve.

Zaujímalo by ma skôr, či očakávať aj pastierske listy od biskupov na túto tému, prípadne výzvy kňazov v ich farnostiach, aby sa veriaci dali zaočkovať.

Stanovisko KBS už takou pastoračnou iniciatívou je. Keď bude vakcína dostupná, stačí ho opäť pripomenúť. Dnes ide hlavne o to, aby sa ochránilo čo najviac životov. Preto kým nemáme vakcínu, Cirkev opakovane pripomína dôležitosť dodržiavania všetkých hygienických opatrení. Aj keď tu už vakcína bude, naďalej je potrebné správať sa zodpovedne a chrániť najslabších a najzraniteľnejších.

Zatiaľ nemáme lepší recept, ako predísť kolapsu nemocníc, minimalizovať ekonomické a vzdelávacie škody, predchádzať psychickým problémom, domácemu násiliu, rozpadom vzťahov a ostatným krízam s pandémiou spojených.

Mali by sa podľa vás dať verejne zaočkovať aj biskupi?

Podľa mňa by to bolo vhodné a verím, že by to bolo pozitívne prijaté. Hoci na dezinformačnej scéne sa asi objavia argumenty, že im niekto za to zaplatil alebo že im pichli len nejaký vitamín. Ale keďže je na Slovensku stále dostatok ľudí, ktorí biskupov vnímajú ako autoritu, mohlo by to atmosfére očkovania pomôcť. Treba však k tomu dodať, že oni určite nechcú byť tí vyvolení, ktorí majú prednostný prístup k vakcíne, ale že chcú ísť príkladom. Rovnako ako sa to chystá urobiť britská kráľovná alebo iné verejne známe osobnosti. Ukázať ľuďom, že sa vakcíny nemusia báť.

Vy sa teda dáte zaočkovať?

Určite áno. Ale keďže zatiaľ nepatrím do rizikovej skupiny, tak až vtedy, keď bude dostupná pre všetkých. Najprv nech je dostupná pre zdravotníkov a seniorov.

/var/folders/kj/hdt7vlfx6g7dfvskq5wp040c0000gn/T/com.microsoft.Word/WebArchiveCopyPasteTempFiles/jv.png

Mala by ísť Cirkev aj cestou pozitívnej motivácie? Napríklad zaočkovaní nebudú musieť počas bohoslužieb nosiť rúško na rozdiel od nezaočkovaných?

Nemyslím si, že Cirkev bude ľudí motivovať týmto spôsobom. Kým situácia nebude celospoločensky znormalizovaná, nebolo by správne, keby Cirkev robila výnimky v dodržiavaní opatrení.

V súčasnosti sa na internete šíria rôzne konšpirácie, že nová vakcína proti koronavírusu obsahuje bunky potrateného plodu, mení sekvenciu DNA a podobne. Ide o závažné nepravdivé tvrdenia, ktoré nachádzajú odozvu aj medzi veriacimi. KBS k tejto téme vydala jasné stanovisko. Prečo však pri takých závažných dezinformáciách nereagovala skôr?

Reagovala, a to už v roku 2013. Totiž tieto dezinformácie a problém s morálnou kontamináciou niektorých vakcín sú len recyklované argumenty, ktoré sa objavili už pri MMR vakcíne (proti osýpkam, mumpsu a rubeole), ktorou sa očkujú deti v povinnom očkovacom kalendári. Už vtedy sa hovorilo, že tieto vakcíny obsahujú tkanivá potratených plodov. Je to argument parazitujúci na pravde. Ani vakcína proti Covidu, ani žiadna iná neobsahuje kúsky potratených detí ani DNA potrateného plodu a už vôbec nemení ľudskú DNA.

Áno, ale základ, z ktorého niektoré vakcíny vychádzajú, je pre mnohých problematický. Niektorí antivaxeri majú výhrady voči tomu, že vo výskume istých očkovacích látok sa pred desiatkami rokov použili bunkové línie či tkanivové kultúry z umelo potrateného ľudského plodu, ktoré sa v laboratóriách používajú dodnes. Ide o veľkú tému, ktorá pre mnohých ľudí predstavuje etickú no-go zónu.

Áno, tieto bunkové línie používané v laboratóriách majú pôvod v tkanivách, ktoré boli v druhej polovici 20. storočia získané z potratených plodov. Takýchto záložných bunkových línií bolo vytvorených niekoľko. Odporcovia očkovania radi zdôrazňujú, že na ich vytvorenie bolo potrebných veľké množstvo abortov, čo vyvoláva dojem, akoby tie aborty boli vykonané špeciálne pre vedecké účely. Pritom výskumníci len začali využívať nový zdroj, ktorý vznikol rozširujúcou sa potratovou legislatívou. To, že z nie každého abortu sa podarilo vytvoriť bunkové línie, len potvrdzuje, že stabilné bunkové línie nie je jednoduché vytvoriť.

Dovtedy sa používali bunkové línie zo zvieracích tkanív alebo zo spontánnych potratov. Je fakt, že toto nepredstavuje etický problém, no tkanivá zo spontánnych potratov boli často nositeľmi kontaminantov, ktoré sa mohli preniesť na očkované dieťa. Vakcíny kultivované na zvieracích tkanivách zas často spôsobovali alergické reakcie alebo prenášali zvieracie patogény. Je teda pochopiteľné, že vedci sa začali pragmaticky orientovať na dostupné ľudské tkanivá z abortov a osobitne mali záujem o zdravé tkanivá. Prvá takáto línia bola vytvorená v roku 1962 v Spojených štátoch. Keď v roku 1964 zasiahla USA veľká epidémia rubeoly, táto línia sa využila na prípravu kombinovanej MMR vakcíny.

No stále ide o bunkové línie pochádzajúce z umelého potratu, ktorý učenie Cirkvi odsudzuje.

Áno, ale ako som povedal, bolo to vďaka tomu, že sa v západných krajinách postupne liberalizovala legislatíva a naskytla sa tak možnosť dostať sa aj k tkanivám zo zdravých detí. Tá prvá bunková línia (označená WI-38) pochádza z abortu zdravého dieťaťa zo Švédska, kde už v roku 1946 bol umelý potrat povolený aj zo sociálnych dôvodov. V USA až od roku 1973, zo slobodného rozhodnutia. Neznamená to však, že lekári či výskumníci motivovali nejaké páry v Štokholme, aby otehotneli, následne išli na potrat a takto prispeli k vede.

To len na margo toho, že niektorí odporcovia očkovania hovoria, že ide o intencionálne zavraždené deti. Samozrejme, že každý úmyselný potrat je obrovské zlo, ale nepripisujme tento úmysel vedcom. A nejde ani o žiadnu utajovanú skutočnosť, bolo to publikované. Ale keďže sa už predtým používali bunkové línie zo spontánnych potratov, tento etický problém si všimla až jedna americká pro-life organizácia okolo roku 2000.

Problém pre niektorých predstavuje to, že bunkové línie z umelo potrateného plodu sú desiatky rokov laboratórne replikované a využívané ďalej vo výskume. Rozkol v tejto téme je aj medzi niektorými vysokými cirkevnými predstaviteľmi. Prečo teda Vatikán vo viacerých dokumentoch hovorí, že je to v poriadku? 

Keď sa spomenutá organizácia v roku 2003 obrátila na Kongregáciu pre náuku viery s otázkou, či môže veriaci katolík používať vakcíny, ktorých vývoj je takto spojený s umelými potratmi, kongregácia zverila túto otázku Pápežskej akadémii pre život. Tá veľmi dôsledne skúmala tento problém a v roku 2005 vydala dokument, v ktorom podrobne rozobrala nebezpečenstvo infekčných chorôb, prínos vakcinácie i rôzne stupne morálnej spolupráce. Záver dokumentu, ktorý Kongregácia pre náuku viery schválila, znie, že vakcíny skutočne chránia zdravie a zachraňujú mnohé ľudské životy a že morálna zodpovednosť lekárov a rodičov je v tomto prípade neporovnateľne menšia ako zodpovednosť výrobcov. Vyjadrené termínmi morálnej teológie, ak nie sú dostupné eticky bezproblémové vakcíny, ide tu o veľmi vzdialenú nepriamu materiálnu spoluprácu, ktorá je v závažných prípadoch morálne prípustná. A ak sa jej chceme napriek tomu vyhnúť, môžeme byť oveľa bližším spôsobom zodpovední za choroby, úmrtia a doživotné následky, ktorým sa dá očkovaním predísť.

To platí aj pre vakcíny proti koronavírusu?

Presne tak. Aj keby mali súčasné vakcíny morálnu kontamináciu, aj v takom prípade by sme nimi mohli očkovať, a to práve preto, aby sme zabránili ďalším úmrtiam.

/var/folders/kj/hdt7vlfx6g7dfvskq5wp040c0000gn/T/com.microsoft.Word/WebArchiveCopyPasteTempFiles/jv1.png

Nakoľko sú z morálneho hľadiska problematické tieto vakcíny?

Vakcína od AstraZeneca je priamejšie spojená s bunkovou líniou získanou z potrateného plodu než v prípade konzorcia spoločností BioNTech & Pfizer či Moderna. Pri týchto vakcínach neboli použité bunkové línie, ktoré majú pôvod vo fetálnom tkanive odobratom z tela potratených detí na žiadnom stupni plánovania, vývoja alebo produkcie vakcíny. Pfizer a Moderna použili kontaminovanú bunkovú líniu len na jeden z laboratórnych testov. Ale stále ide o veľmi vzdialené spojenie a, ako uisťujú aj biskupi tých krajín, kde tento vývoj prebiehal, použitie takejto vakcíny určite nie je hriechom.

Aj keby však bolo prepojenie bližšie, bolo by to eticky prijateľné. Medicína má totiž mnoho ďalších oblastí, v ktorých profituje z neetických praktík v minulosti. Výskum by sa tak musel v mnohých aspektoch začať takmer od nuly. Rozsypali by sa nám tak roky vedeckého progresu.

Ak by sme prestali s očkovaním, život v minulosti potrateným plodom by sme nevrátili, no zároveň by sme nezabránili ďalším úmrtiam, ktoré by nastali v dôsledku návratu chorôb, proti ktorým sa očkuje. Neočkovanie detí je tak aj optikou Cirkvi vnímané ako nerozumné a nezodpovedné ohrozenie na živote a zdraví. Choroby vyplývajúce z neočkovania sú navyše aj extrémnou záťažou pre zdravotnícke systémy a dnes veľmi dobre vidíme, čo to spôsobuje.

Z pohľadu tých, ktorí tento aspekt vnímajú ako vážnu osobnú morálnu dilemu, by niektoré vaše tvrdenia mohli vyznieť aj alibisticky, nie?

Žijeme vo svete, v ktorom je dobro a zlo premiešané. Máme množstvo oblastí, v ktorých profitujeme zo zla minulosti alebo máme oveľa bližšie spojenie so zlom páchaným v súčasnosti. Nosíme napríklad oblečenie vyrobené v Ázii v otrockých podmienkach alebo rovno deťmi, čo nie je žiadne tajomstvo. Alebo používame elektroniku vyrobenú v Číne, ktorá porušuje ľudské práva a donedávna tvrdo uplatňovala politiku jedného dieťaťa, až tak, že ženy donucovali k potratom. Toto už nie je problém? Ľudskoprávne organizácie pritom dlhodobo poukazujú, že kúpou týchto materiálov ľudia podporujú špinavý biznis. Alebo stačí keď natankujete benzín v Česku. 40 percent českej ropy pochádza z Azerbajdžanu, ktorý aj vďaka jej predaju dokázal vyzbrojiť armádu a zaútočiť na Náhorný Karabach.

Aj pri vakcínach vyrobených z umelo potratených plodov niektorí argumentujú, že pri ich použití dochádza k podpore zla. Že k tomu došlo pred desiatkami rokov, tento etický problém zrejme neospravedlňuje. V čom je teda rozdiel?

Áno, neospravedlňuje. A preto keď sa k tomu Cirkev prvýkrát vyjadrila, povedala, že pre katolíkov takéto niečo predstavuje závažný morálny problém. Katolícka cirkev je dobre známa tým, že potraty nemožno použiť ani ako cieľ, ani ako prostriedok. Zároveň si však uvedomuje realitu, v ktorej žijeme, a že niekedy príliš radikálna snaha preťať akúkoľvek spojitosť so zlom, ktoré bolo spáchané v minulosti, môže znamenať ešte väčšie zlo v súčasnosti alebo v budúcnosti.

Cirkev má v tomto vyvážený postoj, a preto odporúča, ak je to možné, aby mali ľudia možnosť siahnuť po eticky čistých vakcínach. Ak také ekvivalenty existujú, ľudia by mali následne tie s pochybným pozadím odmietnuť. Cirkev tiež apeluje na vedcov a výskumníkov, aby si v tomto smere uplatnili výhradu vo svedomí. Keď ich bude pribúdať, farmafirmy budú prirodzene nútené orientovať sa eticky čistejším smerom. Bojkotom určitých výrobkov či liekov, pri ktorých zatiaľ nemáme náhradu, však spôsobíme ešte väčšie zlo.

Ľudia teda nemajú používať pochybné vakcíny a výskumníci si pri ich procese výroby majú uplatniť výhradu vo svedomí. Na druhej strane tieto vakcíny ospravedlňujeme pre dobro spoločnosti. Nie je to mätúce?

Katolícka cirkev sa medicínskym problémom venuje dlhodobo a konzistentne. Má zriadenú Pápežskú akadémiu pre život, Pápežskú radu pre pastoráciu v zdravotníctve, Kongregáciu pre náuku viery a veľmi detailne hovorí o tom, kde všade prenikla kultúra smrti. Pojem, na ktorý sú dnes mnohí veľmi alergickí. Vidíme, že to už nie je len otázka potratov, antikoncepcie, sterilizácie či eutanázie. Legislatívne sprístupnenie umelých potratov znamenalo veľký zásah do mnohých oblastí a odvetví v medicíne, farmácii, vnímania ľudských práv a podobne.

Cirkev tak vo svojich dokumentoch reflektuje, že v niektorých prípadoch ani neexistujú eticky čisté riešenia. Napríklad čo so zamrazenými embryami. Čokoľvek sa s nimi urobí alebo neurobí, nesie morálny problém. A keďže nemôžeme teraz zahodiť roky výskumu, cestou je preorientovať ho úplne iným smerom.

Pápež František preto nepoužíva termín kultúra smrti, ale kultúra odpisovania. Ak by sme začali bojovať proti vakcinácii, tak takýmto postojom doslova odpíšeme najrizikovejšie skupiny ako seniorov, ľudí s autoimunitnými ochoreniami, po transplantácii, chemoterapii a podobne. To by určite nebolo správne.

Príkladov z bioetického hľadiska na hrane dobra a zla by sme v medicíne našli asi veľa.

Nepriamej a vzdialenej spolupráce je v medicíne naozaj veľa. Patrí medzi to aj prispievanie do zdravotného systému, z ktorého sú hradené aj umelé potraty alebo sterilizácia. To však neznamená, aby si ľudia teraz neplatili zdravotné poistenie. To by bolo celkom zvrátené.

Treba tiež povedať, že medicína dodnes využíva množstvo poznatkov, ktoré by ani v minulosti eticky neobstáli, ale v istom článku posunuli vedu ďalej. Ak chceme byť teda natoľko dôslední, že nechceme použiť žiadnu vakcínu, ktorá má čo i len vzdialenú morálnu kontamináciu, rovnakým spôsobom by sme museli prehodnotiť všetky lieky či liečebné postupy a ich historickú morálnu kontamináciu. Ak by sme chceli byť absolútne eticky čistí, tak sa zamotáme a napokon skončíme v absurdnostiach.

Cirkev sa vždy snaží rozlišovať. Nachádzame tu veľmi vážny dôvod na to, aby sme očkovali a predišli tak omnoho väčšiemu zlu, ako keď sa siahne po kontroverznej vakcíne. Tak nezachránime životy. Očkovanie je oveľa viac pro-life ako jeho odmietanie.

Máme to chápať tak, že nedať sa zaočkovať eticky problematickou vakcínou je väčším problémom, ako zaočkovať sa aj morálne spornou vakcínou?

Máme napríklad vakcínu MMR, ktorá je morálne kontaminovaná, ale pri jej nepoužití vystavíme dieťa ochoreniu rubeoly. Rubeola sama osobe nie je až také závažné ochorenie, keď sa ním človek nakazí. Problém je však vtedy, keď sa nakazí tehotná žena v prvom trimestri. Vtedy je viac než 90-percentná šanca, že dieťa sa narodí s postihnutím.

Keď v minulosti vypukla v Spojených štátoch epidémia rubeoly, ženy neboli očkované a znamenalo to tisíce spontánnych, ale aj umelých potratov, na ktoré ženy lekári posielali. Ak sa teda rozhodnú rodičia, že svoje dieťa nedajú touto vakcínou zaočkovať, lebo nechcú mať nič spoločné s potratom, tak sa môže stať, že ich dcéra práve v tehotenstve ochorie na rubeolu. Potom budú morálne zodpovední za príslušné postihnutia dieťaťa alebo potrat, ak sa preň ich dcéra rozhodne, keď zistí, že jej dieťa bude deformované. Presne na túto skutočnosť veľmi vážne upozorňuje dokument Pápežskej akadémie pre život.

Je to ako využitie orgánov po zavraždenom človeku. Hoci je vražda ťažký hriech, v princípe nie je neetické použiť orgány človeka, ktorého už nemožno zachrániť, na záchranu iného.

/var/folders/kj/hdt7vlfx6g7dfvskq5wp040c0000gn/T/com.microsoft.Word/WebArchiveCopyPasteTempFiles/jv2.png

Keď za vami prichádzajú veriaci s tým, že majú s očkovaním problém, čo im hovoríte?

Aby dôverovali lekárom, ktorí majú skúsenosti s infekčnými chorobami, pamätajú si epidémie a vedia, čo tieto choroby spôsobujú a ako na ne zomierali aj deti alebo ich kolegovia, ktorí sa pri ošetrovaní nakazili. A pripomínam im, aby mali na mysli, že očkovanie je príspevkom k spoločnému dobru.

Ako upozornilo stanovisko Subkomisie KBS pre bioetiku z roku 2013, naozaj treba brať veľmi vážne zodpovedne prijatý a vedecky podložený úsudok lekárov a iných zdravotníkov či odborníkov vo veci očkovania, a nie ho bezdôvodne a ľahkovážne spochybňovať, a už vôbec nie popierať.

A keď sa vám týchto ľudí nepodarí presvedčiť?

Nemôžem ísť proti ich svedomiu, to musím vždy rešpektovať. Potom ich už len žiadam, aby na túto tému nerezignovali a sledovali, ako sa k tomu stavia Cirkev alebo aké následky budú mať ich rozhodnutia. Aj počas tejto pandémie sú popierači, no už máme, žiaľ, aj príklady tých, ktorí sa z tohto ochorenia ešte v lete vysmievali a na jeseň mu už podľahli. Iní si ochorením prešli a už zmenili názor.

Ľudia však väčšinou menia názor až vtedy, keď sa ochorenie dotkne ich samých alebo ich blízkych. Aj Mária Terézia zaviedla v monarchii očkovanie proti kiahňam až po tom, čo jej zomreli tri deti. Až takáto drsná skúsenosť pomôže v radikálnej zmene v názoroch.

Vy ste veľký zástanca očkovania, s akými reakciami na svoj postoj sa stretávate?

Neraz ma označili za liberála, ktorý je zodpovedný za smrť nenarodených, alebo aj za satana, ale beriem to ako súčasť svojho poslania. Aj Ježiša Krista označili za posadnutého zlým duchom.

Ako diskutujete s antivaxermi, ktorým vaše argumenty nestačia?

Ťažko. Doteraz tie diskusie nikam neviedli. Žijú v presvedčení, že túto problematiku majú dobre naštudovanú napriek tomu, že mnohí z nich nemajú ani medicínske, ani farmaceutické, ani teologické vzdelanie. Sú presvedčení, že lekári tieto veci absolútne neovládajú, farmaceuti sú zapojení do obrovského biznisu a komplotu farmafiriem, a ak sú katolíci, tak aj Cirkev je podľa nich liberálna. Toto sú ich základné argumenty.

Pritom vývoj a predaj vakcín nie je biznis, na ktorom by farmafirmy dokázali veľmi profitovať. Oveľa viac dokážu profitovať na liekoch. Keby boli teda chceli len profitovať na chorobe ľudí, do vakcín by ani neinvestovali.

A áno, sú tu aj antivaxeri, ktorí tvrdia, že očkovanie je nemorálne zo svojej podstaty. Morálny problém spojený s bunkovými líniami im prišiel len ako ďalší dobrý argument na to, aby mohli posilniť svoj odpor proti očkovaniu.

Prečo sú potom proti očkovaniu?

Lebo ho pokladajú za jed a okamžitú intoxikáciu ľudského organizmu. Takémuto človeku by ste mohli dať aj eticky čistú vakcínu, on sa ňou očkovať nikdy nedá, preňho je vakcinácia zlo samo osebe. Pritom pri vakcínach presne vieme, čo do tela dostávame. Argument jedu alebo intoxikácie by sme potom museli aplikovať aj na anestéziu, čo len ilustruje absurdnosť ich argumentov.

To je zaujímavý bod. Keď sa bunkové línie používajú na výrobu lieku, je to v poriadku a nerieši sa to, keď je to však vakcína, je to problém. Prečo je práve očkovanie také polarizujúce? 

Medicína už dávno vie, že vakcinácia je obeťou vlastného úspechu. Vďaka očkovaniu sa v populácii bežne nevyskytujú viaceré závažné choroby, ľudia z nich stratili strach a ak ich už nevnímajú ako hrozbu, nevnímajú ani svoju zraniteľnosť. Pritom eradikované sú len kiahne a blízko k tomu má detská obrna. Keďže sa zmiernila hrozba choroby, ľudia sa začali zamýšľať, či nie sú hrozbou samotné vakcíny, keďže pichať do seba niečo nie je celkom prirodzené, navyše ak sa im zdá, že sú zdraví.

Veľa sa hovorí o tom, že žijeme v prechemizovanom prostredí, a tak sa v neprospech vakcíny našiel ďalší argument. Pritom sa priemerná dĺžka života predĺžila a vďaka pokroku v medicíne a vakcinácii dnes úspešne bojujeme proti zákonu prirodzeného výberu. Prežijú aj tí, ktorí by v minulosti nemali šancu prežiť. Toto si mnohí prestali uvedomovať.

No očkovanie má aj vedľajšie účinky, ktoré netreba bagatelizovať. To veci nepomáha.

Áno, samozrejme, ale niet takého vedeckého odboru, ktorý by natoľko spochybňoval a prehodnocoval svoje postupy ako medicína. Vďaka tomu sa podarilo odhaliť aj podvodnú štúdiu doktora Wakefielda, ktorý spojil očkovanie MMR vakcínou s výskytom autizmu. Štúdia bola stiahnutá, Wakefielda pozbavili lekárskej licencie, no zakorenilo to pochybnosti aj v časti odbornej verejnosti a dodnes si to žije svojím životom.

A vedľajšie účinky, ktoré očkovanie má, treba vopred komunikovať, aby neprekvapili. Tie sú napokon aj očakávané, sú prejavom toho, že imunitný systém funguje. A ak sa vyskytli nejaké skutočne závažné následky, podľa odborníkov, ktorí ich skúmali, boli v drvivej väčšine dôsledkom skrytej choroby, nie očkovania.

Prirodzené obavy z bezpečnosti vakcíny vyplývajú z toho, že sa k nej veda dopracovala za niekoľko mesiacov. Pritom normálne trvá vývoj vakcíny aj niekoľko rokov a na niektoré ochorenia ju stále nemáme ani po dlhoročnom úsilí. Čo ľuďom hovoríte, aby sa nebáli tej rýchlosti, s akou sa vyvinula nová vakcína?

Už sa dnes vysvetľuje, vďaka čomu sa dospelo k takému rýchlemu vývoju, aj na Postoji bol k tomu skvelý článok. Toto je však úlohou vedcov a vlády, aby všetky pochybnosti vysvetlili zrozumiteľnou cestou. Napríklad že k rýchlosti pomohlo aj to, že regulačné orgány skrátili čakacie lehoty na minimum. Toto by malo vysvetľovať ministerstvo zdravotníctva v očkovacej kampani a seriózne médiá.

ZDROJ: Denník POSTOJ (11.12.2020)