Univerzita viery (so záznamom)
Počas veľkonočných nedieľ, v rámci príhovorov, si budeme prehlbovať základy viery v našom živote.
Témy príhovorov:
- Druhá Veľkonočná nedeľa: Dnešný človek a kresťanstvo
Je alebo nie je kresťanstvo pre moderného človeka? Má čo Boh priniesť niečo modernému človeku? Kresťanstvo nie je len o morálke, náuke, otázkach a odpovediach. Jediné, čo je v ňom podstatné, je naša osobná skúsenosť s Bohom. Bez skúsenosti so živým Bohom sa človek len veľmi ťažko vyrovnáva s náročnými vecami, ktoré sám prežil, a ktoré sú okolo neho. Náš Boh nie je Bohom kostolov, ale života a lásky, a je jediný, kto je schopný nás životom viesť a previesť tak, aby sme sa skutočne stali sami sebou.
2. Tretia Veľkonočná nedeľa: Kto je Boh?
Naše predstavy o Bohu sú ovplyvnené našou osobnou skúsenosťou, tým, čo sme prežili, počuli, čítali, ale k odpovedi na otázku “Kto je Boh?”, prichádzame všetci postupne a celý život. Pre toto poznanie je dôležitý náš vzťah k Ježišovi Kristovi, ktorý jediný sa stal človek a stal sa ním preto, aby k nám prišel povedať o tom, aký Boh skutočne je.
3. Štvrtá Veľkonočná nedeľa: Čo je Božia vôľa?
Ako súvisí Boh s realitou môjho života a co vlastne chce? Ak má Boh so mnou svoj plán, ako spoznám, čo odo mňa chce? Tieto otázky si človek určite začne klásť, ak vezme Boha vo svojom živote čo i len trošku vážnejšie a keď začne premýšľať o zmysle a cieli života. Božia vôľa však nie je diktát. Ak som človekom otvoreného srdca, ktorý si nechá hovoriť do života túži načúvať Bohu i druhým, mám veľkú šancu, že budem v živote voliť správne a zároveň tiež porastiem v láske, ktorá je zmyslem a cieľom celého života.
4. Piata Veľkonočná nedeľa: Láska.
Láska – pojem často používaný nelen v kresťanstve, ale v celom svete. Mezdi ľuďmi vo svete je láska vnímaná predovšetkým ako moju osobnú skúsenosť šťastia v blízkosti niekoho druhého, kto uspokojuje moje potreby. Ako kresťania vieme, že láskou myslí Boh ešte niečo hlbšie a podstatnejšie – že totiž na prvom mieste nie som najdôležitejší ja a dokonca ani fakt, že ja milujem Boha, ale preto, že Boh najskôr miluje mňa. Teda, že láska začína mimo mňa, že sa už rodím ako milovaný človek. Záleží na tom, aká ľudská skúsenosť lásky ku mne potom prostredníctvom rodičov a ďalších ľudí prichádza, či je to skúsenosť bezpodmienečnej lásky alebo naopak ohraničenej, manipulatívnej… Vďaka kresťanstvu poznávame, že jedine Božia láska je skutočne úplne nepodmienená a usiluje sa jedine o moje dobro. A je to Boh, ktorý nás tiež učí usilovať o lásku, aj to niečo stojí, učí nás bojovať s vlastným sebectvom a starať sa o dobro druhého. Až keď totiž zakúsime štastie skutočnej lásky, a hoci si to ani neuvedomujeme, sme schopní dokonca dávať lásku aj ľuďom, ktorí nás radi nemajú.
5. Šiesta Veľkonočná nedeľa: Prečo Cirkev a krst?
Keď človek uverí, prečo na to potrebuje cirkev? A prečo, ak verí, má byť aj pokrstený? Skutočne to tak chce Boh, alebo si to vymysleli ľudia? Co je to vlastne cirkev a na čo je dobrá? Pod cirkvou dnes neveriaci ľudia majú na mysli predovšetkým organizáciu, ale Ježiš chcel, aby to bola nová rodina tých, ktorí poznali Jeho lásku, vydali sa jeho cestou a sú povolaní, aby žili v láske a v konkrétnych vzťahoch v rodine, spoločenstve, farnosti…
6. Siedma Veľkonočná nedeľa: Prečo Boh dopúšťa utrpenie?
Môže Boh v utrpení pomôcť? Bolo skutočne nevyhnutné, aby aj Boží Syn toľko trpel? Ako kresťania hlásame, že Boh je láska, je dobrý, nežný, ide mu o človeka – ako to teda ide dohromady s utrpením? Utrpenie je tajomstvo – pre nás všetkých. Stojíme pred niečím, čo nás presahuje. Boh určite utrpenie pre človeka nechce a nikdy ho nechcel. Bolesť a utrpenie je dôsledkom vzdoru proti Bohu – najskôr anjelov a potom ľudí. Je to následok všetkého nesúladu okolo nás. Každé zlo, zlá myšlienka, zlý skutok plodí ďalšie zlo, nelásku, nenávisť – množíme zlo. Ak je však utrpenie a zlo vo svete následkom vzdoru proti Bohu, musí sa tiež týmto spôsobom odstrániť. Nemôžeme celkom prehliadnuť zmysel utrpenia, ale Ježiš svojím dobrovoľným prijatím utrpenia tajomne vstúpil do utrpenia každého človeka a môže mu dať zmysel. Postupne na svojej ceste objavuje, že je so mnou vo všetkom ťažkom, čo prežívam, a že ak dokonca dokážem s Jeho pomocou prijať to, čo nie som schopný zmeniť, že sa to môže tajomne premeniť v dobro. To môže urobiť iba Boh.