“Môžem si dať urobiť tetovanie?”

Môžem sa potetovať?

Birmovanci sa ma minule pýtali: „Je dovolené dať sa potetovať? Je to hriech? Je to nesprávne, dať si urobiť tetovanie?“ Vynikajúca otázka.

Dobre, po prvé: v knihe Levitikus, v kapitole 19 sa píše: „Nevypaľujte (netetujte) si nijaké znamenia!“ Toľko Biblia. Ale vždy keď čítame Bibliu, musíme pochopiť kontext, na ktorý sa Biblia vzťahuje. Keď zakazuje tetovanie, hovorí o istom spôsobe robiť si znaky na tele, ktoré tejto osobe dajú istú identitu, v zmysle identity kmeňa alebo obetovať telo mŕtvym alebo čokoľvek iné v rituálnom zmysle. V tomto zmysle boli židia poučení knihou Levitikus, aby takéto veci nerobili. Ty nemáš kmeňovú identitu, lebo tvojou identitou je to, že si časťou Božieho ľudu. Nebudeš si robiť na svojom tele znaky smrti, lebo tvoja identita je v Bohu, ktorý je Boh skutočný a živý. Teda zákaz z knihy Levitikus je chápeme v zmysle, že tvoje tetovanie hovorí, že si zasvätený samému sebe a svojmu telu, niečomu, čo nie je Božie. Teda, netreba ho robiť. Ak tvoje tetovanie znamená, že si zasvätený sám sebe a tvojmu telu a smrti, teda to nerob! Sú tetovania, ktoré hoci samé o sebe, svojou podstatou, nie sú zlé, ako kresťania si ich nemáme robiť na základe hneď niekoľkých motívov.

  1. Ak sa vzťahujú k niečomu zlému. Vytetovať si obrázok zla, niečoho satanského, niečo, čo je obscénne.
  2. Miesto, kde si tetovanie dávam je tiež dôležité. Hovorí to o tebe samom vzhľadom o používaní respektíve zneužívaní svojej sexuality.

Teda, tento typ tetovanie pravdepodobne je lepšie vylúčiť: typ tetovania, miesto, kde ho robíš.

  1. Počet tetovaní. Mám na mysli ľudí, ktorí sú potetovaní kde len chcete, lebo sa im tetovania jednoducho páčia. Niekto by mohol povedať: „Dobre“. Ale niekto iný, kto má rád toho človeka by sa jej zasa mohol spýtať: „Čo budeš robiť s tými všetkými tetovaniami?“. Pretože niektorý človek sa môže dávať tetovať znovu a znovu len preto, lebo sa nepáči sám sebe.

Samozrejme, nechcem povedať, že všetci tí, čo majú ruky pokryté tetovaniami sú zlí, ale je tu na mieste otázka: Čo chcem vyjadriť mojimi tetovaniami? Toto je dôležitá otázka, ktorú si musíme položiť, nakoľko sme katolíci. Čo chcem vyjadriť túžbou dať sa potetovať? Vo všeobecnosti ľudia hovoria: „Ja nimi nevyjadrujem nič….“. „Snažím sa len byť jedinečný, chcem byť iný ako ostatní, originálny“. Alebo: „Páči sa mi tento obrázok“ alebo „Páči sa mi tento výrok“. „Mám vytetovaný kríž“ alebo „Mám vytetovaný verš Biblie“. Opakujem, nechcem povedať, že to je chyba! Hovorím iba, že je dobré si položiť otázku: „O čo sa snažím? Čo sa snažím vyjadriť tými tetovaniami?“. To isté platí o tričku, ktoré nosím. Čo chcem vyjadriť tričkom, ktoré nosím? Nie je tu nič nevyhnutne zlé v spôsobe oblečenia alebo typu ostrihania vlasov. Ale jednoducho je tu dôležitá otázka: „Čo tým chcem povedať?“. „Čo to o tebe vypovedá?“. Hlavne: „Čo to vypovedá o tvojej najhlbšej identite?“.

„Môžem si dať urobiť tetovanie?“. Toto je tá otázka: „Môžem sa potetovať?“. Pamätám si, ako ktosi napísal o tom článok a hovoril, že nakoľko sa naša kultúra mení, mení sa aj náš vkus. Je dôležité položiť si otázky skôr ako sa potetujem, lebo je to navždy. A odpovedal takto: „V poriadku, rozprávaš s normálnym 20 – 23 ročným, ktorý sa ide dať tetovať“. Vráť sa o 10 rokov dozadu a spýtaj sa aké tetovanie by si si dal vytetovať vtedy? Teraz, po 10 rokoch by si si chcel dať vytetovať to isté tetovanie, ktoré ti ostane navždy? Teda, ak niekto povie: „Áno, určite áno, chcem ho znova!“. Dobre! Nie je problém! Ale aj napriek tomu je to dobré sa to opýtať. Ja by som to urobil takto: ak máš nejaký obrázok, ktorý by si si chcel nechať vytetovať a zdá sa ti dokonalý, fajn! Môžeš to urobiť, ale chcem ti poradiť, aby si si vzal ten obrázok presne v takej veľkosti ako si chceš dať vytetovať a vytlačil ho na tričko. Alebo ešte lepšie, na 7 tričiek a nosil ich sedem dní v týždni, každučký deň. A ak po roku každodenného nosenia si stále chceš dať vytetovať ten istý obrázok, je to dobrý znak toho, že je to obrázok, ktorý ti ostane natrvalo. Ale ak si po roku povieš: „Ten obrázok sa mi už zunoval“, tak si vyhral a nebudeš stále nosiť tú tetovačku na svojom tele. Vždy som sa túžil dať potetovať, ale potom ma to prešlo. Nebolo to len raz, a vieš prečo? Lebo som nestály.

Chceš si dať vytetovať kríž? A aký typ kríža by to mal byť? Nevieš?

Chcel by si dať nejaký verš z biblie, ale ktorý?

Chcel by som niečo, čo zo mňa spraví Kristovho bojovníka. Ale vieš, čo ťa pripodobní Kristovmu bojovníkovi, Božiemu synovi/dcére, kresťanovi? Nie je to tetovanie, ale tvoj spôsob života! Tričko, ktoré nosím, kríž na krku, alebo tetovanie na tele, možno… Môže to byť slabý znak, hoci prsteň, môže to byť veľmi slabučký znak. Najhodnovernejší a najťažší znak toho, že som Boží syn/dcéra, ako Kristov kňaz, ako Ježišov učeník, je môj spôsob života. Je to ťažké a vyžaduje si to každodenné rozhodnutie. Tetovania vyžadujú rozhodnutie v istom okamihu. Ale ja chcem žiť svoj kresťanský život každý jeden deň.