Božské Srdce Ježišovo Ťa pozýva: urob si deväť prvých piatkov. Je to istá cesta do Neba…

Prisľúbenia Božského srdca Ježišovho:

1. Dám im všetky milosti potrebné ich stavu.

2. Ich rodinám udelím pokoj.

3. Vo všetkých protivenstvách ich poteším.

4. V živote, ale hlavne pri smrti budem im istým útočišťom.

5. Vylejem hojnosť požehnania na všetky ich podujatia.

6. Hriešnici nájdu v mojom Srdci zdroj milosti a nekonečné more milosrdenstva.

7. Vlažné duše sa stanú horlivými.

8. Horlivé duše dosiahnu veľkú dokonalosť.

9. Požehnám tiež domy, kde bude vystavený a uctievaný obraz môjho Najsvätejšieho Srdca.

10. Kňazom dám moc, aby obrátili  aj najzatvrdlivejšie srdcia.

11. Mená tých, čo budú šíriť úctu k môjmu Srdcu, budú zapísané v mojom Srdci a nebudú z neho nikdy vymazané.

12. Všetkým, ktorí pristúpia k sv. prijímaniu na prvý piatok počas deviatich mesiacov nepretržite po sebe, sľubujem milosť, že nezomrú bez mojej milosti, ani bez prijatia sviatostí. Moje Srdce im bude bezpečným útočišťom v posledných chvíľach života.

Pán Ježiš dal 12 veľkých prisľúbení prostredníctvom sv. Margity Márie Alacoque tým, ktorí si vykonajú pobožnosť deviatich prvých piatkov. Teda deväť mesiacov po sebe pôjdu na sv. prijímanie na prvý piatok v mesiaci. Najväčším prisľúbením je, že v hodine smrti bude Ježiš pri tom, kto si aspoň raz v živote pobožnosť dobre vykoná. Ak prerušíš deväťmesačnú pobožnosť, je lepšie začať ju odznova. Nakoľko sme slabí ľudia a nemáme istotu, či sme podmienky naozaj verne zachovali, možno si túto pobožnosť vykonať v živote aj viackrát.

Odporúča sa:

1. Ísť na prvý piatok na sv. prijímanie a obetovať ho na odčinenie hriechov, ktoré zraňujú Božské srdce Ježišovo.

2. Ísť na sv. spoveď v niektorý deň pred prvým piatkom (alebo priamo na prvý piatok) a obetovať ju na odčinenie hriechov, ktoré zraňujú Božské Srdce Ježišovo.

Každé prisľúbenie má svoje kľúčové slovo:

1. milosť

2. pokoj

3. potešenie

4. útočište

5. požehnanie

6. milosrdenstvo

7. horlivosť

8. dokonalosť

9. dom – obraz 

10. kňazská moc

11. zapísané mená

12. milosť v hodine smrti

Dvanásť prisľúbení Božského Srdca pre tých, čo budú uctievať Božské Srdce:

1. Dám im všetky milosti potrebné ich stavu.

2. Ich rodinám udelím pokoj.

3. Vo všetkých protivenstvách ich poteším.

4. V živote, ale hlavne pri smrti budem im istým útočišťom.

5. Vylejem hojnosť požehnania na všetky ich podujatia.

6. Hriešnici nájdu v mojom Srdci zdroj milosti a nekonečné more milosrdenstva.

7. Vlažné duše sa stanú horlivými.

8. Horlivé duše dosiahnu veľkú dokonalosť.

9. Požehnám tiež domy, kde bude vystavený a uctievaný obraz môjho Najsvätejšieho Srdca.

10. Kňazom dám moc, aby obrátili  aj najzatvrdlivejšie srdcia.

11. Mená tých, čo budú šíriť úctu k môjmu Srdcu, budú zapísané v mojom Srdci a nebudú z neho nikdy vymazané.

12. Všetkým, ktorí pristúpia k sv. prijímaniu na prvý piatok počas deviatich mesiacov nepretržite po sebe, sľubujem milosť, že nezomrú bez mojej milosti, ani bez prijatia sviatostí. Moje Srdce im bude bezpečným útočišťom v posledných chvíľach života.

Litánie k Božskému Srdcu Ježišovmu

Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa

Kriste, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa.

Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.

Otec na nebesiach, Bože, zmiluj sa nad nami,

Syn, Vykupiteľ sveta Bože,

Duch Svätý, Bože,

Svätá trojica, jeden Boh,

Srdce Ježišovo, Srdce Syna večného Otca, zmiluj sa nad nami,

Srdce Ježišovo, Duchom Svätým utvorené v lone panenskej Matky,

Srdce Ježišovo, podstatne zjednotené s Božím Slovom,

Srdce Ježišovo, Srdce nekonečnej velebnosti,

Srdce Ježišovo, svätý chrám Boží,

Srdce Ježišovo, stánok Najvyššieho,

Srdce Ježišovo, dom Boží a brána do neba,

Srdce Ježišovo, horiace ohnisko dobročinnej lásky,

Srdce Ježišovo, schránka spravodlivosti a láskavosti,

Srdce Ježišovo, plné dobroty a ľúbosti,

Srdce Ježišovo, hlbokosť všetkých čností,

Srdce Ježišovo, najhodnejšie všetkej chvály,

Srdce Ježišovo, kráľ a stredisko všetkých sŕdc,

Srdce Ježišovo, v ktorom sú všetky poklady múdrosti a poznania,

Srdce Ježišovo, v ktorom prebýva všetka plnosť božstva,

Srdce Ježišovo, v ktorom má Otec zaľúbenie,

Srdce Ježišovo, z ktorého plnosti my všetci sme čerpali,

Srdce Ježišovo, túžba za večnými výšinami,

Srdce Ježišovo, trpezlivé a veľmi milosrdné,

Srdce Ježišovo, bohaté pre všetkých, čo ťa vzývajú,

Srdce Ježišovo, prameň života a svätosti,

Srdce Ježišovo, zmierna obeta za naše hriechy,

Srdce Ježišovo, potupami preplnené,

Srdce Ježišovo, pre naše neprávosti strýznené,

Srdce Ježišovo, až na smrť poslušné,

Srdce Ježišovo, kopijou prebodnuté,

Srdce Ježišovo, prameň všetkej útechy,

Srdce Ježišovo, náš život a naše vzkriesenie,

Srdce Ježišovo, náš pokoj a naše zmierenie,

Srdce Ježišovo, obeta za hriešnikov,

Srdce Ježišovo, spása všetkých, čo v teba dúfajú,

Srdce Ježišovo, nádej všetkých, čo v tebe umierajú,

Srdce Ježišovo, slasť všetkých svätých,

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zľutuj sa nad nami, Pane.

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, vyslyš nás, Pane.

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami.

V. Ježišu, tichý a pokorný srdcom.

R. Pretvor naše srdce podľa svojho srdca.

Modlime sa.

Všemohúci a večný Bože, pozri na srdce svojho milovaného Syna a na chvály a zadosťučinenia, ktoré ti prináša za nás hriešnikov; odpusť nám, uzmierený, keď ťa prosíme o tvoje milosrdenstvo v mene tvojho Syna Ježiša Krista, ktorý s tebou žije a kraľuje na veky vekov.

R. Amen.

Modlitba k Božskému Srdcu na prvý piatok v mesiaci

Božský Spasiteľ, na Tvoju žiadosť sa dnes – na prvý piatok mesiaca – skláňame k Tvojim nohám. S hlbokou úctou a poklonou Ti obetujeme toto naše sväté prijímanie na zmierenie za našu vlažnosť a za všetky urážky, ktorými sme my alebo iní urazili Tvoje najsvätejšie Srdce v tejto vznešenej Sviatosti.

Ľ: Najsvätejšie Srdce Ježišovo, zmiluj sa nad nami.

Obetujeme Ti toto sväté prijímanie ako zmierenie, odprosenie a náhradu za všetky krivdy a svätokrádeže, ktorými mnohí ľudia znevažujú Tvoje najsvätejšie Srdce v Oltárnej sviatosti, v tomto veľkom tajomstve Tvojej lásky.

Ľ: Najsvätejšie Srdce Ježišovo, zmiluj sa nad nami.

Božský Spasiteľ, milostivo prijmi túto náhradu pokorných a kajúcich tvojich verných a daj, aby sa na nich hojne splnil Tvoj potešujúci prísľub. Dúfame v to pre Tvoje nesmierne milosrdenstvo a pre Tvoju všemohúcu lásku.

Ľ: Srdce Ježišovo, horiace láskou k nám, zapáľ naše srdce láskou k Tebe.

Nech nám je Tvoje Božské Srdce istým útočiskom v hodine smrti, aby sme posilnení sviatosťami kajúcne zakončili svoj život, ozdobení posväcujúcou milosťou prišli k Tebe do neba a v blaženej láske a radosti spočinuli na Tvojom Srdci. Lebo Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.

Amen.

Svätá Margita Mária Alacoque, rehoľníčka, mystička

Sviatok: 16. október

* 22. júl 1647 Lhautecour, Burgundsko, Francúzsko

† 17. október 1690 Paray-le-Monial, Francúzsko

Význam mena Margita: perla (gr.-lat.)

Atribút: palma

Sv. Margita Mária Alacoque sa narodila 22. júla 1647 vo Francúzsku v dedine Lauthecour pri mestečku Verosvres. Jej otec bol kráľovským notárom v dedine. Margita bola piata zo siedmich detí. Meno Mária dostala pri birmovaní. Rodičia svoje deti už od útleho veku viedli k viere. Keď mala osem rokov, zomrel otec. Matka ju dala na výchovu do kláštora sv. Kláry v Charolles. Margita bola veľmi nábožná, veľa sa modlievala. Keď mala deväť rokov, dostala ťažkú chorobu. Nemohla sa vôbec pohnúť. Schudla na kosť a kožu. Nikto jej nevedel pomôcť. Sama hovorila, že sa uzdraví až vtedy, keď ju príbuzní a priatelia dajú pod ochranu Panny Márie. Sama spravila sľub, že keď sa uzdraví, vstúpi do kláštora. Dva roky strávila na lôžku v kláštore a ďalšie dva roky doma. Keď sa uzdravila, začala viesť prísny život. Postila sa, rozjímala, nosila kajúce rúcho a spávala na zemi. Okrem toho musela trpieť aj od svojich príbuzných – starej matky, tety a slúžky, ktoré riadili domácnosť, keďže jej matka bola slabá a chorá. Správali sa k nej veľmi zle. Ponižovali ju, nedávali jej jedlo ani šaty. Ani o jej matku sa nechceli starať. Margita to všetko znášala bez ponosovania a sama sa starala o matku najlepšie, ako vedela. Dokonca sa začala aj bičovať. Jej matka kvôli tomu plakala, zakázala jej bývať v osobitnej izbe a nútila ju, aby sa vydala. Nakoniec jej však nechala slobodu a Margita ako dvadsaťštyriročná vstúpila do kláštora rehole Navštívenia Panny Márie, ktorý založil sv. František Saleský, v meste Paray-le-Monial v burgundskom kraji. V roku 1672 zložila prvé sľuby. Žila veľmi prísne a kedy len mohla, kľačala pred Sviatosťou Oltárnou.

Dňa 27. decembra 1673 sa jej zjavilo v oslňujúcom lesku Božské Srdce. Práve vtedy kľačala pred Sviatosťou Oltárnou. Srdce bolo ovinuté tŕňmi a ozdobené krížom. Podľa jej vlastných slov sama bola naplnená nevýslovnou láskou. Druhé zjavenie mala v piatok v oktáve Božieho tela. Vtedy videla päť Kristových rán. Pritom počula hlas: „Nemôžeš mi preukázať väčšiu lásku, ako keď urobíš, čo som od teba žiadal, aby si rozšírila úctu k môjmu milujúcemu Srdcu. Len poníženosťou a utrpením sa môžeš stať dokonale hodná tejto milosti.“ Potom jej Spasiteľ ukázal svoje Božské Srdce a pokračoval: „Pozri, toto Srdce, ktoré tak veľmi milovalo ľudí, ktoré nič nešetrilo, ba aj samé seba strávilo, len aby ukázalo svoju lásku. Namiesto vďačnosti sa mu však za odplatu od veľmi mnohých dostáva – nevďak. Preto od teba žiadam, aby prvý piatok po oktáve slávnosti môjho Božského tela bol ustanovený ako zvláštna slávnosť, aby sa v ten deň uctievalo moje Srdce slávnostným odprosovaním a aby v ten deň ľudia pristupovali k sv. prijímaniu s tým úmyslom, aby sa vynahradili nesčíselné zneuctenia, ktorých mu dostalo po ten čas, čo bolo vystavené na oltári.“

Po tomto zjavení Margita ťažko ochorela. Cítila v srdci nesmierny bôľ, ktorý ju už do smrti neopustil. Nijaký lekár nevedel, čo je to za choroba. Margita poslušne oznámila predstavenej, čo bolo treba. Predstavená a ostatné sestry jej však nechceli veriť a prenasledovali ju za to, že si vymýšľa. Margita sa snažil všetko v tichosti a pokore znášať. V nedeľu 16. júna 1675 sa jej zjavil Spasiteľ tretí krát. Znova hovoril o tom, ako ľudia znevažujú jeho lásku a sviatosti. Žiadal Margitu, aby pristupovala prvý piatok každého mesiaca k sv. prijímaniu, aby tak podľa svojich síl naprávala urážky, ktoré postihnú v tom mesiaci Najsvätejšiu Sviatosť. Odvtedy každú noc zo štvrtka na piatok prežívala Margita smrteľnú úzkosť, ktorú mal Ježiš pred svojím umučením v Getsemanskej záhrade. Bola z toho všetkého zmätená, nevedela pochopiť, že si ju Ježiš vybral na takúto dôležitú úlohu. Boh jej však poslal do cesty múdreho a zbožného kňaza Klaudia de la Comboniéra, jezuitu, ktorý sa stal jej duchovným vodcom, tešiteľom a radcom. S jeho pomocou mohla potom uskutočniť, čo je Spasiteľ cez zjavenia povedal a kázal rozšíriť ďalej.

V roku 1685 sa na dva roky stala predstavenou noviciek. Potom sa stala asistentkou predstavenej domu. V roku 1690 začala rozprávať o smrti. Prosila predstavenú, aby sa mohla na štyridsať dní utiahnuť a pripraviť na smrť. Predstavená sa tomu divila, pretože Margita netrpela na žiadnu chorobu. Na jeseň dostala zimnicu, no lekár hovoril, že choroba nie je nebezpečná. No ponížená mníška sa usmiala a povedala, že ani nezbadajú, kedy ju Boh odvolá. V chorobe si často pritisla kríž na prsia a vzývala Boha. Ráno 17. októbra 1690 si žiadala kňaza. Kňaz ju zaopatril a Margita zomrela v ten istý deň. Mala len štyridsaťtri rokov. Keď po viac ako sto rokoch otvorili jej hrob, mozog našli neporušený. Za blahoslavenú bola vyhlásená v roku 1864 a za svätú v roku 1920. Jej pozostatky odpočívajú pod hlavným oltárom kláštorného kostola v Paray-le-Monial. Pobožnosť k Najsvätejšiemu Srdu Ježišovmu sa rozšírila do celej Cirkvi.

Zo zjavení sv. Margity, ktoré opísala vo svojich zápiskoch, pochádza dvanásť prisľúbení Božského Srdca pre tých, čo budú uctievať Božské Srdce.

Zdroj: životopisysvatych.sk

Úcta a prisľúbenia Božského Srdca

Úcta k Ježišovmu Srdcu vyplýva z úcty k trpiacemu Ježišovi na kríži a z úcty k Eucharistii, v ktorej Pán sprítomňuje svoju obetu a zároveň je v nej prítomný aj s oslávenými ranami svojho umučenia. Základy tejto úcty korenia vo Svätom písme: „Jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda“ (Jn 9,34). Veriaci si od počiatku uctievali Kristovu ľudskú prirodzenosť a najmä jeho rany, znaky utrpenia za našu spásu. Už svätý Augustín (+430) volá: „Longín otvoril kopijou Kristov bok a ja som tam našiel bezpečný odpočinok.“

Osobitná úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu sa začala javiť v predgotickorn období, v dvanástom storočí. Svätý Anzelm (+ 1180), svätý Bernard (+ 1154) hovoria o Spasiteľovom Srdci už častejšie a slávnostnejšie. Blahoslavený Jozef Hermann okolo roku 1200 napísal hymnus Summi Regis Cor aveto (Zdrav buď, Srdce Kráľa najvyššieho). Osobitne si uctievala Ježišovo Srdce svätá Luitgarda ( +1246). Svätá Mechtilda Magdeburská mala roku 1250 prvé videnie modlitieb Najsvätejšieho Srdca. O Ježišovom Srdci napísala obdivuhodné veci svätá Gertrúda (+1302). Kult Nasvätejšieho Srdca Ježišovho pripravovali takí duchovní velikáni, ako je svätý Bonaventúra(+1274), svätý Albert Veľký (+ l280), blahoslavený Henrich Suso (+1366). svätá Katarína Sienská (+1380), svätý Peter Kanízius (+1597)  a svätý František Saleský (+1622).

No najväčším apoštolom kultu Najsvätejšieho Srdca bol Ján Eudes (+1680). Tento svätec zostavil prvé ofícium na úctu k Srdcu Ježišovmu. Pápež Pius X. ho nazval „pôvodca‚ učiteľ a apoštol liturgickej úcty k Najsvätejšiemu  Srdcu Ježišovmu.”

Prvé liturgické slávenie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho s povolením renneského biskupa konal tento svätec pre svoju Kongregáciu 20. októbra 1672. Sám zostavil texty omše a ofícia. Čoskoro mnohé diecézy vo Francúzsku, Taliansku a Nemecku slávili tento sviatok.

Druhou osobnosťou (a najväčšou), ktorú použila Božia prozreteľnosť na rozšírenie úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, bola svätá Margita Mária Alacoque (+ 1690). Táto panna z rehole Navštívenia  mala v rokoch 1673-1675 osobitné zjavenie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Jej duchovný vodca svätý Klaudius de la Colombiére sa všemožne usiloval o rozšírenie úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu napriek všetkým prekážkam, ktoré sa v tom storočí vyskytovali.

Prvý úradný sviatok, ktorý povolila Svätá Stolica, bol roku 1765. Pápež Klement XIII. ho povolil poľským biskupom a arcibratstvu Najsvätejšieho Srdca v Ríme 6. februára 1765, a to na piatok po oktáve Božieho tela.

Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pre celú Cirkev ustanovil pápež Pius IX. 23. augusta 1856. Slávil sa ako duplex maius.

Pápež Lev XIII. povýšil tento sviatok 28. júna 1889 na stupeň duplex 1. triedy a zároveň schválil litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.

Pius XI. encyklikou Miserentissimus Redemptor 7. mája 1928 obohatil sviatok privilegovanou oktávou tretieho rádu a dal mu aj nové ofícium a novú omšu. V týchto textoch vystupujú do popredia myšlienky  a uzmierenia za urážky proti láske. Na adoráciu sa predkladá fyzické Srdce Ježišovo: „Poďme, klaňajme sa Ježišovmu srdcu zranenému láskou k nám.“ Veď fyzické Ježišovo Srdce vlastní jedna osoba, ktorá je zároveň Bohom i človekom.

Aj keď oktáva bola v rámci zjednodušenia rubrík (Ján XXIII. 23. marca 1955) zrušená, nové ofícium aj omša ostala.

Nový misál Pavla VI. (1970) ponechal tento sviatok na úrovni slávnosti (sollemnitas), omšu upravil a dal mu aj novú prefáciu o nesmiernej láske Krista Pána a okrem toho určil aj osobitnú votívnu omšu.

Veľmi vzácne sú encykliky a iné dokumenty pápežov o Božskom Srdci.

Prvý kostol na počesť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho postavili v Brazílii v Cuaraoaru roku 1585.

Aj u nás sú kostoly zasvätené Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu (62).

Na mnohých miestach bývajú púte alebo osobitné slávnosti na počesť Božského Srdca, ako v Trnave, Ružomberku, v Hronskom svätom Beňadiku, v Tesárskych Mlyňanoch.

Úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu mala veľa nepriateľov. Mnohí bludári, najmä jansenisti, veľmi napádali táto úctu. Veľkým neprajníkom tejto úcty bol aj cisár Jozef II., ktorý zakázal pobožnosti Božského Srdca. Pre neposlušnosť voči jeho rozkazu viedenský kanonik Past bol odsúdený na 10 dní väzenia a 1000 zlatých pokuty.

Lev XIII. encyklikou Properante ad cxitum saeculi zasvätil celý svet Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.

Pápež Sv. Pius X. nariadil, aby na sviatok Najsv. Srdca bola vystavená Oltárna sviatosť a vykonalo sa zasvätenie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.

Pápež Pius XI. Nariadil verejné odprosenie na sviatok Najsv. Srdca a zasvätenie sa Najsvätejšiemu Srdcu na sviatok Krista Kráľa.

Kult Najsvätejšieho Srdca je „velmi osvedčená forma nábožnosti”, a preto „táto úcta osoží všetkým” (Lev XIII., Annum sacrum). V tomto vznešenom kulte je „jadro celého náboženstva”, a to z troch dôvodov: táto úcta „rýchlo privádza mysle na plnšie poznanie Krista Pána, na vrúcnejšiu lásku k nemu a účinnejšie pohýna ducha nasledovať ho ochotnejšie” (Pius XI., Miserentissimus Redemptor). Ucta k Božskému Srdcu je „veľmi vznešený úkon náboženstva, pretože žiada od nás plnú a absolútnu vôľu odovzdať sa a zasvätiť láske božského Vykupiteľa, ktorej živé ranené Srdce je ukazovateľom a znamením” (Pius XII., Haurietis aquas). A preto nemožno nájsť formu úcty, ktorá by bola vynikajúcejšia ako je kult najvznešenejšieho Srdca, ktorá by dôslednejšie zodpovedala vlastnej povahe katolíckej viery a ktorá by najlepšie pomáhala Cirkvi a ľudskému pokoleniu v terajších potrebách. Čo je vznešenejšie, nežnejšie, spasiteľnejšie nad tento prejav pobožnosti, keď práve kult, o ktorý nám ide, celý smeruje k samej láske Boha! (Pius XII.. Haurietis aquas).

Základom úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu je Božia láska voči nám. Predmetom úcty je fyzické Srdce Ježišovo spolu s jeho dušou obdarenou darmi prirodzenými i nadprirodzenými, a spojené s osobou Božieho Slova.

Na prvé piatky mesiacov sa konajú verejné pobožnosti na odčinenie urážok ľudí spáchaných voči Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.

‚Zo zraneného Vykupiteľovho Srdca sa zrodila Cirkev ako vysluhovateľka krvi spásy a z toho istého Srdca bohato vyprúdila milosť sviatostí, z ktorej synovia Cirkvi čerpajú nadprirodzený život, ako čítame v posvätnej liturgii: ‚Zo zraneného Srdca rodí sa Cirkev s Kristom spojená… Ty Srdcom milosť rozlievaš’ (Z hymnu vešpier na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho). O význame tohto symbolu, píše svätý Tomáš akoby ozvenu ich slov: ‚Z Kristovho boku vytriskla voda na obmytie a krv na vykúpenie. A preto krv prináleží sviatosti Eucharistie a voda sviatosti krstu; krst má však svoju očisťujúcu silu zo sily Kristovej krvi’ (Summa theol., III. q. 6,6 a. 3). Čo je tu napísané o Kristovom boku, zranenom a otvorenom vojakom, platí práve tak o Srdci, ktoré kopija svojím úderom zasiahla, lebo vojak ňou mieril tak, aby bezpečne potvrdil smrť ukrižovaného Ježiša Krista. Preto je rana Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, aj po jeho smrti, po všetky stáročia živým obrazom onoho slobodného činu lásky, ktorou Boh vydal svojho jednorodeného Syna na vykúpenie ľudí a ktorou nás Kristus všetkých tak miloval, že sa za nás obetoval na Kalvárii ako krvavá obeta: ‚Kristus nás miluje a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône!’ (Ef 5, 2) (Haurietis aquas, III).

Pán Ježiš cez svätú Margitu Mária Alacoque dáva prísľuby tým, ktorý zbožne uctievajú Jeho Srdce:

 „Vyzývam Vás, drahí bratia a sestry, hľadieť s dôverou na Božské Srdce Ježišovo a často opakovať najmä v tomto mesiaci júni: Najsvätejšie Srdce Ježišovo, v teba dôverujem“ (svätý Ján Pavol Veľký).

Zdroj:

Vincent Malý: Úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.

S cirkevným schválením Arcibiskupského úradu v Trnave, dňa 13. 7. 1994.